reklama

Ľudská hlúposť nevyhynie

Po pri svojom štúdiu filozofie narazím na mnoho myšlienok a citátov, ktoré vo mne vzbudia pozornosť, provokujú ma a vedú ma k zamysleniu sa nad ich obsahom. Nedávno sa mi dostalo do rúk Montaignovo dielo Eseje. Keďže Montaigne žil v 16. storočí nečakala som, že jeho skeptické myšlienky budú aj dnes autentické. Zaujal ma jeho výrok:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

"Naše oči nevidia dozadu. Stokrát si robíme posmech sami zo seba, hovoriac pri tom o susedovi, v iných nenávidíme chyby, ktoré v nás sú ešte vypuklejšie, a žasneme nad nimi naozaj fantasticky nehanebne a nepatrične."

 (Michel de Montaigne, Eseje, str. 208)

Takčo, spoznali ste sa v ňom? Zdá sa, že tento úryvok platí v každejdobe. Nie len vtedy keď žil Montaigne, ale aj dnes. Denno-denne sa stretávames pretvárkou, ohováraním a klamstvami. Na ulici stretávame milú pani,ktorá sa nám zdvorilo pozdraví a neprejdeme ešte ani za roh a už násohovára. Dalo by sa povedať, že niektorí ľudia nemajú nič iné na práci, lensledovať tých druhých, čo robia, čo nové si kúpili, aby to potom mohli podať ďalej, pravda už v zmenenejverzii. Je to ich vedľajšie zamestnanie – šíriť klamstvá ďalej. Takýchto ľudínajlepšie vidno v malých uzavretých priestoroch, napríklad na dedinách.Tam pozná každý každého. Dokonale poznajú svoje obete a vedia komu majúsvoje posolstvá podávať ďalej. Zabúdajú však na samých seba. Vôbec sinevšímajú, že chyby, ktoré sa im vidia na druhých také pohoršujúce, majú onisami. Len ich nevidia. Bohužiaľ. Takto to fungovalo, funguje a aj naďalejbude fungovať. Nikto si nevšíma svoje chyby, každý hľadá to zlo len na tých druhých.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smejemesa nad hlúposťami počnúc oblečením alebo účesom, až sa dostávamek chovaniu človeka. Ohovárame skutky druhých, krútiac hlavou ako to lenmohol urobiť, ako si to len mohol obliecť, nevšimnúc si, že toto isté robíme ajmy. Ale to už je v poriadku. Väčšinou si ani neuvedomujeme, že to čímosočujeme druhých, napríklad suseda ako koketuje s mladou dievčinou, robímetiež aj my. Alebo lepšie povedané, závidíme. Áno, závisť je jedenz hlavných dôvodov, prečo sa púšťame do týchto klamstiev a ponižujemesa sami pred sebou. Chceme sa obhájiť? Ale pred kým? Zas len pred sebou!Slovami si chceme dokázať, že to, čo má sused my nepotrebujeme, že sme na tomlepšie ako on a stále do kola si potvrdzujeme svoju pravdu. Keď si už mysami nestačíme, hľadáme oporu u tých, ktorí majú podobné pocity ako my,ktorí tiež cítia rozhorčenie nad tým druhým. A keď ho necítia, tak mu ho my nanútime „že ako si to nemohol nevšimnúť?“ 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to na smiech keď vidím týchtotrúfalcov ako s veľkou odvahou vždy znova a znova vystupujú protichybám, ktoré majú oni sami. Nevidiac, že to čím opovrhujú sú vlastne oni.Zamýšľam sa, prečo ľudia tak radi vidia chyby len nad tými ostatnými? Kvôlizávisti? Alebo sa snáď boja povedať o sebe pravdu? Je vždy ľahšievypovedať o druhých ako o sebe. O to je to, ale smutnejšie. Keďpočujem aké veľké ódy vedia ľudia vypustiť zo svojich úst, len aby poznamenaliomyl toho druhého a pritom v tom istom momente sa rovnakého omyludopúšťajú aj oni sami. Robia to ešte bezočivejšie a ešte zreteľnejšie, sdrzým úsmevom na perách. Bohužiaľ, táto burina nikdy nevyhynie. Vedel toMontaigne a viem to aj ja. Príliš dobre zapustila korene, aby sa potom lentak ľahko vzdala bez boja.

Oľga Nociarová

Oľga Nociarová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  ĽudiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu